Keď prichádza na interview, je neprehliadnuteľný. Vyše dvojmetrový rešpekt budiaci chlapisko pri káve a čaji navrhuje tykanie. Predstaviť na dvoch stranách človeka, ktorý má na vizitke svoju fotku a slogan „Chlap s tromi guľami“, človeka, ktorý založil Slovenskú ligu silovo-vytrvalostného žonglovania, bude ťažké. Žonglovať s tromi desaťkilovými guľami je omnoho ťažšie, ale Milan Roskopf to dokáže.

Ako sa z akrobatickej, pre mnohých varietnej disciplíny, stane silovo­‑vytrvalostný šport?

Už ako deväťročný som si doma z nudy začal pohadzovať staniolové guľôčky. Po čase som zistil, že vlastne žonglujem. Talent som síce v sebe objavil, ale nijako som ho nerozvíjal. Žongloval som len príležitostne s loptičkami. V roku 1993 som aktívne rekreačne behával a vtedy niekedy skrsla myšlienka, že v rámci športových aktivít zapojím aj vrchnú časť tela a skúsim žonglovať aj s niečím ťažším, ako len s loptičkami či „tenisákmi“. Vtedy som nevedel, ktorým smerom sa pohnúť, mnohé športové náčinie ako vrhačské gule boli pre mňa neznáme alebo nedostupné. Nechal som si preto odliať 3 kilogramové gule z bronzu a s nimi som začínal cvičiť. Postupne som menil gule za ťažšie a ťažšie, no a napokon športová záľuba prerástla do vzniku občianskeho združenia, teda Slovenskej ligy silovo­‑vytrvalostného žonglovania. Písal sa rok 1996. Začali sme združovať ľudí, ktorí vedeli alebo sa chceli naučiť žonglovať, ale s tým, že chceli cvičiť s niečím ťažším ako sú len farebné loptičky. Čiže hľadali fitness aktivitu. Prirodzene začali vznikať súťaže ako Majstrovstvá Slovenska v silovom žonglovaní, kde sa žonglovalo s trojkilogramovými guľami.

Milan Roskopf (27. marec 1959)
Milan Roskopf (27. marec 1959) „]Milan Roskopf alias Chlap s tromi guľami, rodák z bratislavskej Rače, je svetový rekordér v silovom žonglovaní a držiteľ dvoch oficiálnych certifikátov GUINNESS WORLD RECORDS za žonglovanie s guľami 3 x 7,25 kg ( 2002 – Mníchov) a za žonglovanie s guľami 3 x 8,62 kg (2004 – Mníchov). Je jediným žijúcim Slovákom uverejneným v publikáciách GUINNESS WORLD RECORDS 2006 a 2007. Ako jediný človek na zemeguli dokáže žonglovať s tromi 10-kilovými oceľovými guľami. Jeho aktuálny svetový rekord je 16,08 sekundy.

Ako často trénuješ a s čím? S čím sa vôbec dá trénovať, žonglovať?

Zvyčajne je to štandardné náčinie – vrhačské gule. Bežné vážia 3 kg, súťažné ženské 4 kg, juniorské 5 kg a mužské 7,25 kg, ktoré sú vlastne aj najťažšie štandardne vyrábané. Práve so 7,25 kg guľami som urobil rekord, ktorý je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov. Pri žonglovaní používame gumené loptičky, medicinbaly, aportovacie loptičky pre psov, petangové gule, kolkárske a bowlingové gule atď. Ja osobne, keďže som mal bežnú hmotnostnú kategóriu gúľ „zmáknutú“, som sa rozhodol pre 10-kilogramové gule. Lenže hladké a presne vyvážené gule bolo v tej dobe pomerne problematické vyrobiť. Prostredníctvom istej firmy, ktorá výrobu a dovoz financovala, mi napokon vyrobili 10 kg gule až v Poľsku. Bol som vlastne prvý človek, ktorý s takýmto náčiním vôbec kedy žongloval.

Vo svete existuje aj žonglovanie s kettlebellom (špeciálne závažie s rukoväťou), tam je však iná technika než pri „klasickom“ žonglovaní s tromi predmetmi. Mám informácie, že i vo svete sa začínajú objavovať partie podobné nášmu združeniu, no zväčša majú silové žonglovanie len ako doplnkovú aktivitu k inému športu. Pod názvom power juggling je známe práve žonglovanie s kettlebellom, špeciálne teda „ruská škola“, odkiaľ toto náčinie údajne aj pochádza.

Časom som pre spestrenie žongloval i s tromi sekerami alebo tromi motorovými pílami, či pivnými súdkami, ktoré sú síce divácky atraktívne, ale nemožno ich považovať za bežné tréningové náčinie (smiech).

Môžeš začiatočníkom vysvetliť v čom je „jadro pudla“, základný grif pri žonglovaní? Alebo inak: Čo by mal ovládať človek, ktorý chce so silovo­‑vytrvalostným žonglovaním začať?

Na YouTube samozrejme nájdeš rôzne kurzy žonglovania, rôzne techniky. Svoj grif som objavil, keď som mal 9 rokov a je tak jednoduchý, že doteraz vďaka tomu dokážem naučiť žonglovať takmer každého do jednej hodiny. Začiatočníkom práve kvôli pocitu váhy v ruke odporúčam ťažšie gumené loptičky, 200-300 g. Neskôr je oveľa jednoduchšie hmotnosť zvýšiť, no nie iba váha zvyšuje náročnosť, tá je kombináciou hmotnosti, veľkosti gule a úchopu. Zapájajú sa iné svaly a šľachy. Málo sa vie, že u mňa začínal aj Slížo Perfekto (Marek Slíž), ktorý bol troška hanblivý, spočiatku vyzeral, že to po pár tréningoch vzdá. Dnes už je na inom stupni, majstrovsky ovláda diabolo a ďalšie náčinie. Patrí medzi mojich najlepších žiakov.

Nemožno sa nespýtať na tvoju výšku? Je pri žonglovaní výhodou?

Mám inú techniku žonglovania, zaťažujem iné svaly ako pri klasickom žonglovaní. Myslím, že výška nehrá úlohu, ja mám 204 cm a môj konkurent Ľubomír Majstrák, ktorý meria 170 cm, ma v niektorých silových rekordoch prekonal. Faktom je, že väčšie rozpätie rúk môže byť výhodou pri určitom náradí, napr. pri bowlingových guliach alebo medicinbaloch.

Si držiteľom mnohých rekordov a ocenení. Z ktorého máš najväčšiu radosť a prečo?

V súčasnosti je ich už vyše päťdesiat. Za svoju kráľovskú disciplínu považujem rekordy s 10 kg guľami. Hrdý som na rekordy vytvorené pri žonglovaní so spustenými motorovými pílami, kde sa ráta počet nadhodov. V tejto disciplíne nie som sám, dokonca ani nie som „tabuľkovo“ najlepší. Hrdý som na svetový rekord v žonglovaní vo vise dolu hlavou. Na rozdiel od podobných rekordov som bol prilepený podrážkami topánok o dosku lepidlom.

Vráťme sa ešte k 10 kg guliam. Čo predchádzalo svetovému rekordu v žonglovaní s týmto náčiním?

Už len prepracovať sa k desaťkilovému náčiniu trvalo niekoľko rokov, priemerne som pridával hmotnosť asi 1 kg ročne. Čiže príprava bola niekoľkoročná, vždy išlo o načasovanie formy na udalosť, kde boli prítomní oficiálni zástupcovia agentúr. Prvé rekordy zaznamenala česká agentúra Dobrý den. Pravidelne sa zúčastňujem festivalov rekordov a kuriozít Impossibility Challenger, kde sú prítomní aj komisári Guinessovej knihy rekordov. Ďalší rekord s 10 kg guľami zaznamenala americká obdoba Guinessovej knihy s názvom „Ripley’s Believe It Or Not!“, kde napriek tomu, že je to publikácia pre lokálpatriotov Američanov, mám ako jediný Slovák celostranovú fotografiu a môj rekord. Ďalším rekordom, ktorý nie je zaznamenaný, je polmaratón (21,1 km) zabehnutý za súčasného žonglovania a bez pádu loptičky. Odkráčaných mám 30,4 km bez zastavenia a za súčasného žonglovania. Podobne na tohtoročnom Košickom maratóne som si beh spestroval žonglovaním.

Pri svojich kúskoch sa asi nevyhneš zraneniam. Pamätám si jedno s motorovou pílou pri natáčaní šou Talentmánia. Sú to bežné veci alebo skôr ojedinelé? Aké najhoršie zranenie si si spôsobil?

Spomínaná udalosť bola asi najviac medializované zranenie, i keď to bolo riadne prifúknuté. Najprv som žongloval s igelitovými vrecúškami do pomalej hudby a potom zrazu nastúpila drsná gitarová muzika a ja som schytil píly a začal žonglovať. Podľa režiséra som mal vrecúška na generálke pozbierať. Predstav si, že sa dvojmetrový chlap zohne a prudko zdvihne. Stratil som na chvíľu koncentráciu a vtedy som sa porezal (ukazuje mi jazvu na ruke). Zranenie vôbec nebolo vážne, o dve hodiny po ošetrení som žongloval ďalej. Každý žonglér si vie určiť podmienky a vie, kedy má uhnúť pred padajúcim náčiním. Je to naučený reflex.

 

Článok bol publikovaný v časopise Šport je život 5/2014 a na FitCool.sk je uverejnený so súhlasom online magazínu Šport je život.
 
Reklama