Denník slovenského ultramaratónca: Čarovná Istria aj španielske peklo

2
484
Martin Halász: denník ultramaratónca
Martin Halász: Denník slovenského ultramaratónca: Čarovná Istria aj španielske peklo, Foto: Adam Lisý, Marián Bartoš, archív

Je to pre neho nielen šport, ale najmä vášeň, droga, životný štýl. Slovenský ultramaratónec Martin Halász robí našej krajine v zahraničí dobré meno a má na konte množstvo úspechov. Teraz pre náš magazín zrekapituloval preteky, na ktorých štartoval v prvom polroku tohto roka, formou tzv. Ultramaratónskeho denníka.

S1 trail La Corsa della Bora

Popis pretekov

Talianske preteky, ktoré sa bežia okolo mesta Terst. Trasa  je dlhá 57 kilometrov s prevýšením 2500 metrov s kvalitnou medzinárodnou účasťou. Každý kilometer bol niečím zaujímavý, rozbahnené úseky striedali drsné kamenisté pasáže, niekedy priamo po pláži alebo s nádhernými výhľadmi z útesov nad morom.

Mohlo by ťa zaujímať: 11 tipov ako behať v teple

Priebeh

Štart pretekov bol na mňa prirýchly a prvá skupinka mi hneď od štartu odbehla. Postupne som sa ale dostal do tempa a začal sa dostávať dopredu. Asi po 20 kilometroch som v strmom zbehu minul hrošie označenú odbočku a zbehol som pár stoviek metrov zlým smerom. Takto som stratil asi 5-10 minút a hlavne veľa psychických síl. Podarilo sa mi však dostasť späť. V druhej polovici som predbehol jedného rakúskeho bežca a bolo z toho napokon konečné 4. miesto s časom 5:29:46.

Maratón Pohronským Inovcom

Popis pretekov

Vo februári som bežal preteky Maratón Pohronským Inovcom (známe aj pod názvom Inovecký maratón). Trasa s parametrami 42 kilometrov a s celkovým prevýšením 1500 metrov vedie po turistických značkách, zväčša mimo asfalt.

Priebeh

Prvých 10 kilometrov trate predstavovalo zväčša stúpanie z Novej Bane až na Veľký Inovec. Potom nasledoval zbeh na prvú občerstvovačku, ktorá bola približne v polovici trasy.

Za ňou asi dvojkilometrový úsek po hlavnej ceste, z ktorej sme odbočili na druhé veľké stúpanie pretekov. Opäť na Inovec, ale z druhej strany. V tomto stúpaní som si držal svoje tempo a na čele som zostal sám. Prvé miesto som udržal až do cieľa, aj keď miestami to bolo kvôli hlbokému neprešliapanému snehu dosť náročné. Do cieľa som dobehol v čase 3:31:05 s dostatočným náskokom takmer desať minút na druhého.

Martin Halász: denník ultramaratónca
Martin Halász: Denník slovenského ultramaratónca: Čarovná Istria aj španielske peklo, Foto: Adam Lisý, Marián Bartoš, archív

100 Miles of Istria

Popis pretekov

Po ročnej prestávke sme sa začiatkom apríla vrátili opäť na Istriu. Pred dvoma rokmi som tu pretekal na 170 kilometrov dlhej trase. Tento rok som si zvolil o niečo kratšiu variantu, a to trasu dlhú 110 kilometrov s prevýšením 4394 metrov naprieč celou Istriou od východného pobrežia k západnému. Na tieto preteky som sa pripravoval celú zimu a vyplatilo sa. Sú zaradené do svetovej ultra trailovej série (Ultra Trail World Tour), kde je zaradených približne desať podujatí za rok rozmiestnených po celom svete. Štart je o polnoci v prímorskom mestečku Lovran. Na prvých desiatich kilometroch majú preteky cez 1400 metrov stúpania. Istria bola slnečná a musím povedať, že naozaj čarovná.

Priebeh

Už od úvodu som sa snažil držať vpredu, ale zároveň som nechcel prepáliť úvod, to sa v takto dlhých pretekoch nevypláca. Na vrchole pohoria Učka som bol na priebežnom 5. mieste. Postupne som sa však dostal dopredu a všetko sa odvíjalo tak, ako malo. V noci sa mi išlo dobre a za svitania som dobehol do Buzetu (čo je niečo vyše polovice trasy ) už na druhom mieste. Mal som niekoľkominútovú stratu na prvého, ale rovnako za mnou tretí bežec bol v tesnom závese za mnou.

Mohlo by ťa zaujímať: Behanie v tehotenstve

Na trati som, bohužiaľ, nemal žiadny support, tak som o presných rozostupoch nevedel, čo by mi v závere mohlo pomôcť. Ďalších asi 20 kilometrov sme sa s talianskym bežcom striedali na 2. mieste. Nakoniec mi odbehol a do ďalšej kontroly si vytvoril párminútový náskok. Na ďalšej kontrole som však konečne dobehol pôvodne prvého pretekára (tiež Talian). Chvíľu sme bežali spolu, ale nakoniec som ho predbehol a snažil sa ešte vyskúšať dotiahnuť na prvého. Ten však mal dostatočný náskok a ako sa ukázalo, aj dostatok síl, takže nakoniec som dobehol do cieľa s asi 10-minútovou stratou na druhom mieste v čase 11:42:57.

Baba-Kamzík-Baba

Popis pretekov

Posledný aprílový víkend patril už tradične známemu horskému behu Baba-Kamzík. Keďže trasu pretekov mám na skok od domu, tento rok som ho nevynechal ani ja. Ide o rýchlu a dobre behateľnú trasu v Malých Karpatoch (53km/1700m+).

Priebeh

Štartovali sme ráno z Kamzíka. Od štartu som sa dostal do vedenia a vytvoril si menší náskok. Na otočke na Babe som bol stále vo vedení a na Babe ma čakal môj support – priateľka Katka a Miki Kéri, vďaka čomu som nemusel stáť a dopĺňať vodu, keďže so mnou chvíľu pobehli a všetko som zvládol pekne za behu.

O chvíľu ma ale dotiahol jeden pretekár a bežali sme v tesnom rozostupe asi po 35. kilometer. Snažil som sa držať si tempo a na občerstvovačku na 41. kilometri som dobehol s 50-sekundovým náskokom. Do cieľa zostávalo ešte 11 kilometrov a ja som sa cítil relatívne dobre, aj keď začínalo byť celkom teplo. Bežal som stále v tempe približne 4:00 – 4:30 a to už som vedel, že ak to udržím, bude to stačiť na prvé miesto. A bude to stačiť aj na traťový rekord, ktorý nebol prekonaný od roku 2010. Dobehol som v čase 3:54:06, traťový rekord som prekonal o vyše štyri minúty. V cieli ma čakala tá najlepšia podpora od mojej rodiny.

Martin Halász: denník ultramaratónca
Martin Halász: Denník slovenského ultramaratónca: Čarovná Istria aj španielske peklo, Foto: Adam Lisý, Marián Bartoš, archív

Trail World Championship Penyagolosa

Popis pretekov

Ako sa to celé začalo? Jedno sobotné poobedie ma oslovil Konstantin Zhelezov, či nechcem ísť na majstrovstvá sveta v traili. Je to skvelý chalan a bežec, ktorý pochádza z Ukrajiny, ale už dlhšie býva na Slovensku a v podstate vďaka nemu sme mali možnosť zúčastniť sa MS. Troška nedôverčivo, ale predsa ma hneď táto možnosť oslovila, veď reprezentovať Slovensko, o tom sa mi pred pár rokmi ani nesnívalo a aj keď podmienky neboli možno ideálne, stále je to pre mňa česť.

Zhodou okolností sa MS bežia v Španielsku spolu s pretekmi Penyagolosa, ktorých som sa zúčastnil minulý rok. Trasa je odlišná od minulého roka, ale aspoň približne som vedel, do čoho idem. Popravde rovno do pekla. (smiech) Tieto preteky mi minulý rok nevyšli a na cca 70. kilometri som to zabalil. Už pred rokom som hovoril, že by som sa sem rád vrátil a preteky si užil. Trasa TWC mala nakoniec parametre 87 kilometrov s nastúpanými 5000 metrami. Trasa je to určite krásna, pre mňa technicky veľmi náročná alebo ako by povedal Laco po minulom roku: „muchas piedras“ (po španielsky veľa kameňov).

Priebeh

Bohužiaľ, nemali sme žiadnu osobu, ktorá by nám robila support, pomohla nám však česká výprava. Štart bol ešte za tmy a tempo vzhľadom na vzdialenosť sa mi zdalo naozaj rýchle. Obiehali ma bežec za bežcom, na prvej občerstvovačke som bol na 77. mieste, potom sa predbiehanie upokojilo.

Medzi Benafigos a Vistabellou (posledná kontrola, kde som mal prevezených zopár gélov) na mňa prišla značná kríza. Asi 5 kilometrov pred občerstvovačkou mi došla voda a objavili sa prvé kŕče. Boli to pre mňa najťažšie kilometre pretekov: strmý zbeh a následne zase do kopca do dedinky Vistabella. Jediné, čo ma držalo pri živote, bola predstava, ako sa do mňa vlieva voda na občerstvovačke. Vydržal som, vlial do seba vodu, colu a prejedol sa tromi taniermi cestovín a pomarančov. Trochu som to prehnal, desať kilometrov som fučal ako parník.

Prosím ohodnoť náš článok

Reklama